Aké sú rozdiely medzi občianskym združením a neziskovou organizáciou?

(Aktualizácia textu dňa 25.08.2024) Mimovládne neziskové organizácie, tretí sektor, neziskové organizácie alebo len skrátene neziskovky, všetky tieto pojmy označujú konkrétny druh subjektov - právnych foriem. Medzi mimovládne neziskové organizácie patria na Slovensku najčastejšie tieto právne formy:

1. občianske združenia
2. neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby
3. nadácie
4. neinvestičné fondy
5. záujmové združenie právnických osôb
6. účelové zariadenia cirkvi a náboženskej spoločnosti
7. organizácie s medzinárodným prvkom

Ako už vyplýva z uvedeného zoznamu, obidve právne formy patria medzi mimovládne neziskové organizácie. Preto ak ste rozhodnutý založiť si neziskovú organizáciu, máte na výber z viacerých právnych foriem, nie je ňou len nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby (n.o.). Občianske združenie (o.z.) je úplne rovnocennou mimovládnou neziskovou organizáciou. 

Na založenie občianskeho združenia (o.z.) sú potrebné minimálne tri fyzické osoby z ktorých aspoň jedna musí byť staršia ako 18 rokov. Minimálny vek zakladateľa zákon nešpecifikuje, no z praxe odporúčame, aby mal aspoň 12 rokov. Zakladateľom združenia môže byť aj cudzinec (osoba s pobytom mimo územia SR) resp. viacero cudzincov, no aspoň jeden zo zakladateľov musí byť občan Slovenskej republiky. Štruktúra orgánov nie je zákonom stanovená. Môže byť zložitá a budú ju tvoriť viaceré osoby (predsedníctvo, správna rada, dozorná rada a pod.) alebo môže byť jednoduchá a bude ju tvoriť len jedna osoba (napr. predseda). Štruktúra orgánov sa určuje v stanovách združenia. Po založení resp. vzniku združenia nie je zákonom stanovený minimálny počet členov. To znamená že po vzniku môže byť v občianskom združení pokojne len jedna osoba/člen. Maximálny počet členov združenia nie je zákonom obmedzený.

Neziskovú organizáciu poskytujúcu všeobecne prospešné služby (n.o.) môže založiť fyzická osoba alebo právnická osoba ako zakladateľ. Zakladateľom môže byť jedna alebo viacero osôb ako zakladateľov. Na riadne zostavenie orgánov je potrebné minimálne 5 fyzických osôb (3 osoby do správnej rady, 1 osoba riaditeľ a 1 osoba revízor). V porovnaní s občianskym združením sa tieto orgány vytvárajú zo zákona povinne a počas existencie neziskovej organizácie musia byť zachované. Kompetencie a povinnosti jednotlivých orgánov pri neziskovej organizácii sú explicitne v zákone upravené. Neziskovú organizáciu môže založiť aj cudzinec (osoba s pobytom mimo územia SR) resp. viacero cudzincov, ktorí v neziskovej organizácii môžu aj pôsobiť jej orgánoch. Na rozdiel od občianskeho združenia, v neziskovej organizácii nepôsobia rádoví členovia ale len osoby, ktoré sú obsadené v jej orgánoch (správna rada, riaditeľ a pod.). Podobne ako pri občianskych združeniach, aj v neziskovej organizácii máte istú mieru slobody vo vytvorení si vlastných orgánov nad rámec zákonom ustanovených, ak tieto orgány uvediete do štatútu. Viete si tak popri zákonom povinných orgánoch (správna rada, riaditeľ a revízor resp. dozorná rada) zriadiť aj orgán (napr. tajomník, výbor, predsedníctvo a pod.)

V neziskových organizáciach zákon presne stanovuje zoznam verejnoprospešných služieb ktoré môže nezisková organizácia poskytovať. Nezisková organizácia je oprávnená poskytovať najmä nasledovné verejnoprospešné služby:

a) poskytovanie zdravotnej starostlivosti,
b) poskytovanie sociálnej pomoci a humanitárna starostlivosť,
c) tvorba, rozvoj, ochrana, obnova a prezentácia duchovných a kultúrnych hodnôt,
d) ochrana ľudských práv a základných slobôd,
e) vzdelávanie, výchova a rozvoj telesnej kultúry,
f) výskum, vývoj, vedecko-technické služby a informačné služby,
g) tvorba a ochrana životného prostredia a ochrana zdravia obyvateľstva,
h) služby na podporu regionálneho rozvoja a zamestnanosti,
i) zabezpečovanie bývania, správy, údržby a obnovy bytového fondu

Ciele a činnosti neziskovej organizácie musia spadať pod niektoré z vyššie uvedených bodov. Nezisková organizácia môže vykonávať aj viac činností naraz.

Občianske združenie môže vykonávať akúkoľvek všeobecne prospešnú činnosť bez obmedzenia druhu. Základom je cieľ, za účelom ktorého vzniklo a ktorý chce dosiahnuť a na základe toho si v stanovách určí činnosti, ktoré bude za účelom dosiahnutia tohto cieľa vykonávať. Občianske združenie preto môže vykonávať všetky činnosti čo nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby a ešte oveľa viac.

Zjednodušene povedané, ak občianske združenie nevykonáva žiadnu činnosť a nemá žiadne príjmy, tak nemá žiadnu povinnosť (odvodovú, daňovú, účtovnú a pod.). Nemá v takom prípade dokonca ani povinnosť podať daňové priznanie.

Nezisková organizácia má povinnosť každý rok zverejňovať výročnú správu v registri účtovných závierok. Výročnú správu ukladá nezisková organizácia do verejnej časti registra účtovných závierok najneskôr do 15. júla. 

To, aké bude mať občianske združenie alebo nezisková organizácia ďalšie povinnosti záleží od povahy činností, ktoré bude vykonávať a aké príjmy bude mať. S poukazom na vyššie uvedené, je preto dôležité posudzovať povinnosti občianskeho združenia a neziskovej organizácie osobitne prípad od prípadu.

Výzvy na získanie dotácií bývajú takmer vždy určené pre viaceré druhy mimovládnych neziskových organizácií. Preto ak narazíte na výzvy pre neziskové organizácie, neznamená to že sa do nej nemôže zapojiť občianske združenie. Odporúčame preveriť si vopred kto môže byť žiadateľom, no najčastejšie to býva ako nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby, tak aj občianske združenie.

Obidve právne formy majú povinnosť viesť jednoduché účtovníctvo. Podvojné účtovníctvo sú povinné viesť iba za predpokladu ak podnikajú (vydané osvedčenie o živnostenskom oprávnení) alebo ich príjmy z činnosti presiahli 200 000€  za rok. V otázkach daní, odvodov a zbierania 2% z dane, sa ničím nelíšia, spravujú sa za rovnakých podmienok. Obe právne formy majú povolené podporne popri svojej činnosti aj podnikať.

Občianske združenie ako aj nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby zohrávajú v spoločnosti pri realizovaní verejnoprospešných cieľov kľúčovú úlohu. Obe právne formy majú svoje klady aj zápory a zároveň mierne odlišnosti. Ak sa aj po prečítaní vyššie uvedeného neviete rozhodnúť či založiť občianske združenie alebo neziskovú organizáciu poskytujúcu všeobecne prospešné služby, neváhajte nás kontaktovať cez našu webovú stránku a to buď prostredníctvom kontaktného formulára, telefonicky alebo emailom, radi vám s výberom pomôžeme. 

Na aký účel sa môžu použiť 2% z dane?
Do kedy je potrebné použiť 2% z dane?